Ako najlepšie využiť 11 mld. EUR na roky 2007 – 2013 pre čo najefektívnejší, dlhodobý a adekvátne rovnomerný rozvoj SR
Po vstupe Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004 sa pre našu krajinu a aj pre nás, občanov, otvorili nové možnosti. V rámci kohéznej politiky EÚ, ktorá má tri hlavné ciele – konvergenciu, regionálnu schopnosť konkurencie a zamestnanosť a európsku územnú spoluprácu, čerpala Slovenská republika počas rokov 2004 - 2006 financie na základe dokumentu „Rámec podpory Spoločenstva“. Keďže prvých pätnásť členských štátov mohlo získavať financie už v rokoch 2000 - 2006, programové obdobie 2007 – 2013 je prvé, v ktorom bude Slovensko môcť plne využívať finančné zdroje eurofondov, konkrétne čiastku 11 miliárd EUR. Zo štrukturálnych fondov poputuje suma 6,812 mld. EUR a z Kohézneho fondu 3,424 mld. EUR. O ich rozdelení rozhodne vládny kabinet v dokumente s názvom „Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013“. Po jeho schválení v Národnej rade Slovenskej republiky bude posunutý na odsúhlasenie zástupcami Európskej komisie.
Táto suma peňazí bude zadelená na základe profesionálne vypracovaných operačných programov schválených odborníkmi. Z môjho laického pohľadu by sa ich prioritou malo stať vyrovnávanie rozdielov medzi Bratislavským krajom a ostatnými regiónmi republiky. Niektoré časti stredného a východného Slovenska totiž po ekonomickej a sociálnej stránke výrazne zaostávajú za hlavným mestom a jeho okolím.
Pri samotnom rozdeľovaní peňažnej sumy by sa mala značná čiastka investovať do vybudovania kvalitnejšej dopravnej siete. Je potrebné dobudovať diaľničné spojenie medzi väčšími slovenskými mestami, hlavne medzi Bratislavou a Košicami, pretože v súčasnosti je presun medzi metropolou západu a východu príliš zdĺhavý. Navyše, mnohé úseky ciest na tejto trase sú známe vysokou nehodovosťou. Zlepšovanie cestnej infraštruktúry by sa malo prejaviť aj vo vybudovaní funkčných horských tunelov, ktoré by nahradili horské priechody. Tie sú v zime často neprejazdné, prípadne s náhlym zhoršením počasia sa dopravná situácia na nich stáva komplikovanou alebo dokonca nezvládnuteľnou. Ďalším problémom, ktorý by finančná pomoc mohla pomôcť aspoň čiastočne odstrániť, je zlý stav ciest po zime, keď sa vozovka rozpadá a na mnohých úsekoch spôsobuje komplikácie vodičom. Problémom však je, že spoločnosti, ktoré sa o ne starajú, nemajú dostatočné technické vybavenie. Dobre vypracovaný projekt na získanie časti financií by im ho mohol pomôcť získať.
Šance získať peniaze na rozvoj by sa mali chopiť aj menšie letiská na Slovensku, ktoré slúžia prevažne na prepravu turistov v mestách ako Piešťany či Poprad. Došlo by tak k rozvoju ich prosperity a k väčšiemu zviditeľneniu regiónov, v ktorých sa nachádzajú.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ako riadiaci orgán by malo vydať výzvu na modernizáciu a rozvoj železničnej infraštruktúry, hlavne v oblasti verejnej osobnej dopravy a skvalitnenia vlakových spojov, zrýchlenie osobnej dopravy, spoľahlivosti a bezpečnosti železníc. V súčasnosti je medializovaná elektrifikácia trate medzi Zvolenom a Banskou Bystricou kofinancovaná z prostriedkov Európskej únie, čo by mohlo slúžiť ako dobrý príklad.
Na podporu ekonomickej suverenity našej republiky a zlepšenie obchodného postavenia podnikov a služieb ponúka svoju finančnú podporu aj EÚ. Tieto peniaze by mali podporiť informatizáciu a lepšie softvérové vybavenie podnikov, zakúpenie kvalitnejších prístrojov, komerčnú propagáciu slovenských výrobkov a firiem v zahraničí a v neposlednom rade aj výskum z vývoj nových pracovných postupov a technológií.
Osobitú úlohu v rozvoji ekonomiky zohráva vytváranie možností pre príchod zahraničného investora. Prilákať by ho mala najmä dobre vybudovaná cestná sieť a adekvátne kvalifikovaná pracovná sila. Dostalo by sa tak dosť pracovného uplatnenia pre občanov a hospodárske posilnenie SR.
V oblasti služieb by sa malo investovať do rozvoja a inovácií v centrách cestovného ruchu a ich propagandy doma a v zahraničí. I keď na Slovensku je viacero skutočne atraktívnych miest, či už hrady, zámky, jaskyne, aquaparky, lyžiarske strediská alebo turistické chodníky, ešte stále je čo zlepšovať, aby sme sa kvalitou služieb mohli priblížiť európskemu štandardu. V tomto prípade je efektívnejšie financie z eurofondov využiť na trvalý rozvoj zaujímavých lokalít, než na jednorázové projekty, ktoré neprinesú trvalejšie zmeny. Aj menšie sídla na Slovensku ponúkajú atraktívne historické miesta. Bolo by vhodné nasledovať príklad skúsenejších európskych oblastí, napríklad Bavorska, kde je v takmer každej dedinke vybudované rekreačné zariadenie z renovovanej rodinnej nehnuteľnosti. Podporou podobných projektov u nás by sa zviditeľnili aj ostatné, menej známe obce a regióny, ktoré by prilákali viac turistov.
Keď Vysoké Tatry 19. novembra roku 2004 zasiahla ničivá veterná smršť, na odstraňovanie rozsiahlych následkov dostalo Slovensko z fondu solidarity Európskej únie čiastku 52,8 milióna korún. V nasledujúcom programovom období má Slovenská republika opäť možnosť využiť financie zo štrukturálnych fondov na zlepšovanie kvality životného prostredia. S ohľadom na minulosť by mali byť tieto peniaze určené viac na ochranu kritických oblastí a prevenciu pred ďalšími živelnými nešťastiami, než na samotné odstránenie následkov. Obyvatelia Slovenskej republiky sa často konfrontujú s jarnými a letnými povodňami. V tomto smere by bola vhodná investícia do opravy menších priehrad, hlavne v oblastiach východného Slovenska, ktoré v stave zvýšeného stupňa povodňovej aktivity zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane majetku obyvateľov. Ďalej je dôležité zdokonaliť zabezpečenie chránených krajinných oblastí a národných parkov Slovenska, ktoré sú našim prírodným dedičstvom a zároveň zdrojom príjmov z cestovného ruchu.
K životnému štýlu ľudí v hospodársky rozvinutých krajinách Európy patrí každodenné separovanie a recyklovanie odpadu z domácností. Pre všetkých nás by sa malo stať cieľom skvalitňovanie životného prostredia a triedenie odpadu je jednou z možností ako to dosiahnuť. Bohužiaľ, väčšina miest a obcí Slovenska si vo svojom rozpočte nedokázala nájsť dostatočnú čiastku na pokrytie nákladov v súvislosti so separovaným zberom. Peniaze poskytnuté z Európskeho fondu regiónálneho rozvoja a Kohézneho fondu by sa mali efektívne využiť aj na takýto účel. Ďalej by mohli byť využité aj vzdelávanie ľudí, hlavne detí, v oblasti triedenia odpadov.
Jednou z efektívnych možností investície je podpora výskumu a uplatňovania obnoviteľných zdrojov energií a tým posilnenie energetickej suverenity Slovenskej republiky bez poškodzovania ekologickej rovnováhy v našej krajine.
Pri podpore rastu zamestnanosti Európska únia vyčlenila sumu peňazí z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Práve ich správna investícia by čiastočne zotrela ekonomické a sociálne rozdiely medzi problémovými oblasťami republiky s nižšou zamestnanosťou a Bratislavským krajom. Vysokú mieru nezamestnanosti v niektorých slovenských okresoch ovplyvňuje hlavne nízka kvalifikácia pracovnej sily. Peniaze z fondov EÚ by mali byť využité ako prostriedky na rekvalifikáciu občanov v spolupráci s vzdelávacími inštitúciami v danej lokalite, čo by im uľahčilo zamestnanie sa. Tieto financie by mali slúžiť aj ako podpora malých a stredných podnikateľov v ich činnosti, pretože v mnohých regiónoch práve oni poskytujú najviac možností práce.
S rozvojom našej krajiny úzko súvisí vytvorenie vhodných pracovných miest na uplatnenie talentovaných absolventov vysokých škôl. V súčasnosti je smutnou realitou, že mladá slovenská inteligencia odchádza do zahraničia vykonávať hoci podradnejšiu prácu v porovnaní s jej dosiahnutým vzdelaním, ktorá je však lepšie finančne ohodnotená v porovnaní s pomermi na Slovensku. Určitá čiastka z 11 miliárd EUR by preto mala byť použitá na poskytnutie príležitostí mladým ľuďom hlavne v oblasti vedy, kde by uplatnili svoje vedomosti v prospech Slovenskej republiky.
Viac príležitostí by sa malo dostať aj telesne postihnutým. So svojím handicapom sa často cítia nevyužití. Málo zamestnávateľov vie, že s podporou Európskeho sociálneho fondu môžu uzavrieť pracovný pomer s takýmito ľuďmi a ponúknuť im priestor na sebarealizáciu. Ak by sa v našej spoločnosti začali podnikať takéto kroky, výrazne by to prispelo k zlepšeniu kvality života pre postihnutých a aj pre ich rodiny.
Vzdelávacie inštitúcie v našej krajine často bojujú s problémom nefunkčnosti a nedostatočnosti ich materiálneho zabezpečenia. Školám často chýbajú financie aj na základné potreby ako napríklad zariadenie tried, vykurovanie či platy zamestnancov. Preto by podľa mňa významná čiastka mala slúžiť na posilnenie infraštruktúry vzdelávania, hlavne na opravu nevyhovujúcich a poškodených budov, zakúpenie kvalitnejšieho zariadenia či špeciálnych edukatívnych pomôcok. Dôležitá je aj informatizácia a zavádzanie Internetu do škôl, hlavne v chudobnejších regiónoch. Tam totiž škola býva prvým miestom, kde sa deti prvýkrát stretávajú s počítačom a získavajú internetovú gramotnosť.
Aj zdravotnícke zariadenia a musia čeliť komplikáciám spôsobenými nevyhovujúcim zariadením. Niektoré nedisponujú dostatočným počtom lôžok alebo nemajú potrebné zariadenia na diagnostikovanie chorôb. Na obnovu zdravotníctva je vyčlenená časť financií, ktorá má by mala slúžiť na jeho celkovú modernizáciu, teda zakúpenie nových prístrojov, rekonštrukciu budov a tým vytvorenie vhodnejších podmienok na liečbu a rekonvalescenciu pacientov, vzdelávanie a prax medikov a rozvoj medicíny ako vedy.
Táto práca prestavuje len hrubý náčrt rozdelenia peňazí na Slovensku počas rokov 2007 – 2013. Konkrétne zadelenie financií záleží už len na tom, ako sa šance na podporu chopia jednotlivé inštitúcie, organizácie či jednotlivci. Takáto veľká suma peňazí predstavuje celý rad možností pre všetkých. Úspech im môžu zabezpečiť dobre vypracované a schválené projekty. Je však podstatné, aby suma 11 mld. EUR prispela k všeobecnému rozvoju, aby bola využitá správne s ohľadom na občanov, prispela k zlepšeniu kvality života pre všetkých a aby pomohla formovať Slovenskú republiku ako sebavedomý štát Európskej únie.
Komentáre